Čo znamená hodnota BMI, aký je jeho výpočet a prečo je dôležitý aj obvod pásu

Čarovná skratka BMI je presne to, čo takmer všetci pri chudnutí sledujú. Ide o jeden z najdôležitejších ukazovateľov, ktorý vie pomerne rýchlo a pomerne presne určiť, či má človek podváhu, normálnu hmotnosť alebo nadváhu. Ako to celé funguje?

Čo je BMI, aký má význam a aký výpočet BMI

Skratka BMI je zložená z troch anglických slov a to body mass index. V preklade ide o index telesnej hmotnosti, niekedy je nazývaný aj Queteletov index, podľa jeho autora, Adolfa Queteleta, ktorý ho navrhol už v roku 1832 Popularizácie sa dočkal až v druhej polovici 20. storočia, kedy ho Ancel Keys nazval práve indexom telesnej hmotnosti.

Vzorec pre výpočet BMI zahŕňa len dve premenné:

• prvou je výška človeka udávaná v metroch so zaokrúhlením na celé dve desatinné miesta, čiže ak máte výšku 175 cm, do vzorca vstupuje hodnota 1,75 m
• druhou je váha, ktorá sa udáva v kilogramoch, tento krát sa zaokrúhli na celé čísla, takže ak vážite napríklad 55,32 mg, do vzorca sa dostane hodnota 55 kg

Samotný výpočet vyzerá tak, že výška v metroch sa umocní na druhú a ňou sa vydelí hmotnosť udávaná v kilogramoch. Výsledkom je tak dvojciferné číslo s jednou desatinnou čiarkou a za ňou zvyšok po delení. Táto hodnota udáva BMI, s ktorým sa pracuje ďalej.

Vzhľadom na to, že ide o pomerne všeobecný a univerzálny vzorec, je index BMI považovaný predovšetkým za štatistickú pomôcku a orientačný výpočet obezity, normálnej hmotnosti alebo podváhy. Zohľadniť totiž treba aj ďalšie faktory.

Hodnoty BMI a čo znamenajú

Podľa výsledného čísla BMI existuje klasifikačná tabuľka, ktorá dokáže hodnotu tohto indexu priamo interpretovať. Na základe nej je možné určiť, či má človek optimálnu hmotnosť, ale napríklad aj to, aké riziká súvisiace s jeho hmotnosťou mu potenciálne hrozia.

Tu je 6 klasifikácii hmotnosti podľa výsledného BMI:

Do 18,5: Ak vám vyšiel index BMI pod číslo 18,5, trpíte s najväčšou pravdepodobnosťou podváhou či podvýživou. V tomto stave vám môžu chýbať základné živiny, ale aj vitamíny či minerály, čo predstavuje stredne vysoké riziko možných zdravotných komplikácií.

18,5 až 24,9: Hodnota v tomto rozmedzí predstavuje optimum, čiže ideálnu zdravú váhu. V tomto prípade by vám nemali hroziť žiadne vážne riziká, napríklad srdcovocievneho typu, minimálne nie z dôvodu hmotnosti. Neznamená to však, že máte ideálnu postavu.

25 až 29,9: BMI v tomto rozmedzí už indikuje nadváhu, ktorá nie je ani zďaleka ideálnym stavom. Miera rizika možných zdravotných problémov či komplikácii je však ešte stále prijateľná a je hodnotená ako nízka či mierne zvýšená. Nemusí znamenať problém.

30 až 34,9: Od hodnoty BMI 30 začína už stav, ktorý sa nazýva obezita. V prípade intervalu od 30 do 34,9 ide ešte o ľahšiu, tzv. obezitu I. stupňa. V jej prípade je riziko komplikácií už stredne zvýšené, možno teda očakávať problémy, hlavne v rámci kardiovaskulárnej sústavy.

35 až 39,9: Obezita II. stupňa nastáva vtedy, ak je hodnota BMI v intervale od 35 do 39,9. V tomto prípade je už obezita ťažšia a riziko komplikácií vysoké, pridať sa môžu rôzne metabolické problémy a trpieť začína aj pohybový aparát, hlavne kosti, kĺby a chrbtica.

Nad 40: Najvyššie riziko problémov predstavuje III. stupeň obezity, kedy vyjde BMI v hodnote od 40. V tomto prípade je veľmi reálne, že človek je postihnutý cukrovkou II. stupňa, hrozí mu mozgová príhoda alebo infarkt a zvyšuje sa aj riziko rakoviny.

Ktoré ďalšie faktory je potrebné vziať do úvahy

Okrem samotného indexu BMI a jeho hodnoty treba pozerať v prípade hmotnosti aj na niektoré iné faktory. Kým napríklad u človeka so sedavým zamestnaním môže byť problém aj BMI v hornej hranici tzv. normálnej váhy, u športovcov a fyzicky aktívnych ľudí nemusí predstavovať riziko ani mierna nadváha.

Medzi 4 ďalšie veľmi dôležité faktory preto patria:

Obvod pásu: Z hľadiska posúdenia obezity sa okrem hodnoty BMI zvykne hodnotiť aj obvod pásu. Ide o veličinu, ktorá tiež môže napovedať niečo o možných komplikáciách a aspoň orientačne ukázať na nadváhu. U mužov začína zvýšené riziko pri obvode pásu od 94 cm, u žien od 80 cm. Veľmi zvýšené riziko potom od 102, respektíve 88 cm.

Životospráva: Významný faktorom je aj životospráva. Do tejto kategórie patria hlavne jedálniček a zloženie stravy, hlavne z pohľadu spôsobu prípravy a živín, ktoré konzumovaná strava obsahuje, ale tiež aj alkohol a jeho konzumácia či fajčenie cigariet. Negatívnym faktorom pre zdravie je aj užívanie omamných látok.

Životný štýl: Z pohľadu rizík je dôležitý aj životný štýl. Ak niekto žije aktívnym spôsobom života, má dostatok pohybu a dokáže oddychovať, nemusí u neho vzniknúť ani pri nadváhe príliš veľké riziko zdravotných komplikácií. U ľudí so sedavým zamestnaním, stresom a bez odpočinku je riziko vysoké aj pri dobrom BMI.

Dedičná predispozícia: Z hľadiska možných komplikácií a vzniku niektorých ochorení súvisiacich s nadváhou či obezitou, je potrebné posudzovať aj dedičnú predispozíciu. Riziko sa tak určuje aj na základe prítomnosti kardiovaskulárnych, metabolických či iných ochorení u ostatných členov rodiny a predkov, hlavne rodičov a starých rodičov.